Udialo sa v obci

Druhá májová nedeľa patrí tradične všetkým matkám. V tento deň si spomíname aj na mamy, ktoré sa o nás celý život starali, ale už nie sú medzi nami. Zostala nám už iba spomienka v srdci na roky, ktoré sme spolu prežili. A možno nás trápi, že sme im toho, ešte veľa chceli povedať, ale akosi sme to nestihli. Odrazu odišli z nášho života a v nás zanechali nevypovedané slová. Slová vďaky, uznania a lásky. Slová, na ktoré tak túžobne čakali. Objatia, ktorých sa nikdy nedočkali. Matky sú tie najdôležitejšie osoby v našom živote a preto si ich vážme kým sú medzi vami.

Druhá svetová vojna vypukla 1. septembra 1939, keď hitlerovské Nemecko napadlo Poľsko. Vojská agresorov v prvých rokoch vojny dosahovali veľké víťazstvá na všetkých frontoch. K obratu v prospech spojencov, na čele ktorých stáli veľmoci - ZSSR, Veľká Británia a USA, došlo na prelome rokov 1941 a 1942, keď sovietske vojská odrazili nápor fašistov v bitke o Moskvu. O rok neskôr zopakovali prelomový úspech v bitke o Stalingrad. Tu Červená armáda víťazne zavŕšila v zime v roku 1943. Po ťažkých bojoch, ktoré trvali 6 rokov, nadišiel deň, keď nacistické Nemecko kapitulovalo.

Máj  je pôvodne mladý stromček, najčastejšie smrekový, jedľový alebo brezový, ktorý má symbolický význam a je výrazom prírodného mýtu o boji zimy s jarou a  smrti so životom. Je to  symbol jari a prebúdzajúcej sa  prírody. Takmer u všetkých národov bolo zvykom nosiť máje na začiatku jari alebo leta v slávnostnom sprievode po dedine za spevu starodávnych obradných piesní. V nich sa ospevovala tvorivá sila prírody a radosť z víťazstva jari nad zimou. Máje sa ozdobujú pestrými stužkami  a farebnými papiermi.

Deň matiek

Príloha: 

Vážení občania,

pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom, sa v pondelok 8. mája o 16:00 hod. uskutoční kladenie vencov pri pomníku padlých. Príďte si aj Vy uctiť tých, ktorí obetovali svoje životy.

Členovia Dobrovoľného hasičského zboru pripravia guľáš, ktorý si budete môcť zakúpiť na Rínku.

Stavanie mája

Príloha: 

Nadväznosti na nedávny Týždeň  slovenských knižníc  na začiatku marca  - mesiaca kníh sa už tento piatok konal 31 marca  2017, už 12 ročník Noci s Andersenom na Slovensku. Nezabudnuteľnú rozprávkovú noc  strávilo na  „spacích miestach“ v takmer 240 verejných a školských knižniciach a iných zariadeniach vo všetkých regiónoch Slovenska  rekordných 10 400 detí. Noc s Andersenom sa vlastne začala prvý krát v knižnici v Uherskom Hradišti a to v roku 2000. Tento rok to bol už 17 ročník od prvej noci s Andersenom. Každý rok sa rozširuje  záujem o túto akciu. Tento rok sa konala Noc s Andersenom na 1693 miestach a zúčastnilo sa jej viac ako 98 tisíc deti. Najviac miest je v ČR (1356), potom je Slovensko (240), ostatných zemiach (49), Poľsko(39) a Slovinsko (9).

Aj v našej obci sa  radi z deťmi zahráme, prečítame nejakú rozprávku, prípadne  si ju vypočujeme z nahrávky. No nielen to, ale treba vedieť niečo aj o živote veľkého rozprávkara  H. Ch. Andersena. Jeho životná cesta je veľmi zaujímavá a v jeho krásnych rozprávkach objavíme veľa  múdrosti.

Ej, ale ten rôčik ubehol, sťa by bičom plesol. A fašiangy aj bez pozvania  si otvorili  vrátka  plné zábavy a hodovania. Veď, akože by to bolo, keby sme zabúdali na tradície a zvyky , ktoré nám dali do vienka naši predkovia. No v minulosti , ako píšu  naše dejiny, boli  fašiangy  oveľa hlučnejšie, ako dnes. Ľudia mali k sebe oveľa bližšie a vedeli to veru poriadne roztočiť.

Podľa dĺžky fašiangového obdobia sa hovorilo o dlhých a krátkych fašiangoch. Žartovne sa hovorilo, že keď je krátky fašiang, vydajú sa aj škaredé dievčatá. Ale my  teraz máme už len pekné dievčatá a tie veru nemusia čakať na krátky fašiang. V našom slovenskom prostredí to bolo dané aj roľníckou kultúrou. Hoci sa už gazdovia pripravovali na jarné práce, ešte nebolo veľa roboty, takže okrem priadok a páračiek bol čas aj na svadby. Trvali dlhšie ako dnes a bola to slávnosť nielen rodiny, ale celej dediny, čo už v dnešnej uponáhľanej dobe neplatí.

Stránky