Rok 2010 je pre školu jubilejným rokom. Už celý druhý polrok uplynulého školského roka bol vyplnený aktivitami žiakov zameranými na 50. výročie školy. Boli to väčšinou literárne a výtvarné práce. Od začiatku nového školského roka sa žiaci pod vedením svojich učiteliek venovali nácviku kultúrneho programu na slávnostnú akadémiu k 50. výročiu, ktorá sa uskutočnila v piatok 15. októbra v kultúrnom dome.
Program začal čítaním zo školskej kroniky, kde sa okrem iného píše: Vyše 30 ročná túžba občanov Antola, postaviť novú školu pre svoje deti, sa začala realizovať 15. apríla 1959, kedy bol položený základný kameň. Stavba bola dokončená z väčšej časti do začiatku školského roku 1960/1961. K 4. 9. 1960 boli dané do prevádzky len učebne. Ústredné kúrenie, voda, boli odovzdané neskoršie o jeden a pol mesiaca.
Po tomto čítaní, ktorým boli všetci prítomní uvedení do atmosféry z pred päťdesiatich rokov, nasledoval kultúrny program detí z materskej školy a žiakov základnej školy spestrený hrou na heligónke a spevom absolventov našej školy Martina Kminiaka s dcérkou, Miloša Dubovského so synom, spevom Mišky Čunderlíkovej a Jozefa Baranyaia, ktorý celý program moderoval.

V pondelok, 29. 3. 2010, sme sa my, žiaci 9. ročníka a pani učiteľky Rákayová a Kollárová, spolu so študentami Gymnázia Andreja Kmeťa v Banskej Štiavnici a ich profesormi, zúčastnili exkurzie do bývalého nacistického koncentračného tábora v Osvienčime.
Chodil nám mráz po chrbte, keď nás veľmi sympatická poľská sprievodkyňa, hovoriaca po slovensky, oboznamovala so všetkými hrôzami, ktoré sa tu každý deň páchali na nevinnom obyvateľstve. Zistili sme, čo dokáže spôsobiť jeden človek so svojimi prívržencami státisícom ľudí len preto, že sú iní a nespĺňajú podľa neho predpoklady na dokonalú rasu. Pri pohľade na miesta, fotografie a osobné veci ľudí, ktorí tu prišli o to najvzácnejšie-o svoj život, sa nám tisli do očí slzy. Aj keď sa nikdy nedozvieme skutočný počet týchto nevinných ľudí, ktorí tu potupnou smrťou zahynuli, nemali by sme o tom prestať rozprávať a pripomínať si túto hrôzu. Vďaka ľuďom, ktorí túto hrôzu prežili, sme mohli bližšie nazrieť do udalostí, ktoré sa pred rokmi udiali a mohli sme odhaliť aspoň kúsok tajomstva, ktoré Osvienčim a Birkenau ešte stále zahaľujú.

Žiačky 9. ročníka-Anka Kriegerová a Dianka Šuleková

Fašiangy boli odjakživa symbolom zábavy, radosti a hodovania. K obdobiu fašiangov sa viaže aj deň, na ktorý sa teší každé malé dieťa - karneval.
Ten sa samozrejme každoročne koná i na našej základnej škole vo Svätom Antone. Tento rok sa maškarný ples uskutočnil v piatok 12. februára 2010. Po 2. vyučovacej hodine na nás čakal zaujímavý program. Začiatok karnevalu sa niesol v rytme spoločenských tancov, ktoré nám predviedli tanečníci z Fáber Dance School. Elegantné štandardné i vášnivé latinsko-americké tance nám rozprúdili krv v žilách, a tak po malej prestávke sme sa mohli na pomyselnom parkete pred porotou predviesť i my v maskách.