Pamätihodnosti

Kaštieľ

Neprehliadnuteľnou Dominantou obce Svätý Anton je barokovo-klasicistický kaštieľ, ktorý bol postavený na mieste menšieho opevneného hradu spomínaného už v 15. storočí. Patrí k tej skupine feudálnych sídiel, ktoré vznikli počas veľkej stavebnej činnosti uhorskej vojenskej aristokracie, oddanej Habsburgovcom, ktorá zbohatla v protitureckom odboji. Na jeho stavbe, výzdobe a neskoršej prestavbe sa podieľali významní európski architekti a umelci (Giulio Ferrari, Ján Entzenhofer, Anton Schmidt a Dionýz Stanetti ). Kaštieľ bol postavený v barokovom slohu ako dvojkrídlová budova s arkádami do otvoreného nádvoria s barokovou kamennou fontánou. Výstavba mohutnej štvorkrídlovej budovy si vyžadovala staviteľský fortieľ. Dnešní školení statici len krútia hlavami, aké úskalia zvládli starí murárski majstri len s kameňom, pieskom, tehlou, drevom a vápnom. V polovici 18. storočia gróf Andrej Koháry ukončil prestavbu kaštieľa na honosné štvorkrídlové šľachtické sídlo.

Neodmysliteľnou súčasťou histórie kaštieľa vo Svätom Antone sú Koháryovci a Coburgovci, ktorí sem sústredili prekrásne diela umu a šikovných rúk umelcov a remeselníckych majstrov z rôznych končín sveta, od začiatku 18. storočia do začiatku 20. storočia. V bohatom zariadení kaštieľa, ktoré môžete obdivovať v umelecko-historickej expozícii, sa odzrkadľuje spôsob života, vkus a záľuby týchto dvoch rodín. Pozornosť návštevníkov púta najmä Zlatý salón, svadobný dar Márie Terézie dcére Márii Antoinette, francúzskej kráľovnej, ktorý je pozlátený 24 karátovým zlatom. V kaštieli je umiestnená poľovnícka expozícia, najväčšia svojho druhu na Slovensku. Expozícia obsahuje nielen množstvo vzácnych trofejí zveri, ale aj bohatú zbierku historických poľovných zbraní, obrazov, umeleckých predmetov, kníh, časopisov a fotografií. Tématické okruhy kynológie, sokoliarstva, strelectva a rybárstva sú doplnené diorámami zvierat žijúcich na Slovensku, ktoré milujú najmä deti. Chodby kaštieľa prezentujú viac ako 1000 trofejí zveri ulovenej pôvodnými užívateľmi kaštieľa.

Kaštieľ slúži ako múzeum od roku 1962, v súčasnosti sa v ňom nachádza umelecko-historická a poľovnícka expozícia. Vďaka rôznorodosti svojich zbierok zachovaných vo výnimočne ucelenej a autentickej podobe bol v roku 1985 celý areál kaštieľa vo Svätom Antone vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.

 

Park a záhradná vilka

Romantické okolie kaštieľa je dielom štiavnického staviteľa Františka Hausnera. Štýlový barokový par so zatrávnatenými terasami, záhonmi kvetín, kríkmi i cennými stromami, umelými jazierkami a jaskyňou prechádza do uvoľneného lesoparku. Park dokonale harmonizuje s architektúrou kaštieľa a scenérie, nádherné v každom ročnom období, lákajú domácich i hostí na nedeľné prechádzky. Na nádvorí kaštieľa sa nachádza fontána. V parku sú situované tabule s informáciami o flóre a faune a drevené sochy zvieratiek v parku.

 

Kostol sv. Antona Pustovníka

Jednoduchý jednoloďový kostol bol postavený v roku 1755. Barokovo-klasicistickému štýlu kostola vládne elegancia a precízne vyhotovené detaily. V interiéri žiari nielen historické zariadenie kostola, nádherná drevená socha Madony, ale najmä tabuľový obraz Narodenia Pána. Jeho autorstvo sa pripisuje fenomenálnemu Majstrovi MS. Historici sa domnievajú, že obraz pochádza z Kostola sv. Kataríny v Banskej Štiavnici, ktorý patrí ku skvostom neskorogotického umenia v Európe.

 

Bašta

Po bitke pri Moháči (1526) v roku 1542 zaplatila Uhorsko dvestotisícová armáda Turkov a Svätý Anton, obec na prístupovej ceste do jedného z najbohatších miest Uhorska – Banskej Štiavnice, bolo potrebné zabezpečiť. Pod vedením talianskeho architekta Giulieta Ferrariho sa rozbehli práce na opevnenom hrádku (tak to zachytávajú listiny). Kde presne pevnosť na ochranu pred Turkami ležala, už dnes nevieme. Zachovala sa však stará bašta, na mieste zvanom dodnes starý kostol. Turci napokon Banskú Štiavnicu nikdy nedobili.

 

Mýtnica

Existencia mýtnej stanice je archívne doložená pred polovicou 14. storočia. Mýtna a prepriahacia stanica bola súčasťou poštového systému, slúžila na vyberanie poplatkov za užívanie ciest, mostov, brodov a iných dopravných zariadení v obci. Cez obec viedla cesta, na ktorej sa nachádzala tzv. mýtna brána. Cesta podľa dochovaných informácií prechádzala cez dvor budovy mýtnej stanice, pokračovala cez budovu, vychádzala na druhej strane niekde za budovou terajšej predajne Jednota. Keď boli vystavené domčeky v okolí dnešnej predajne potravín, bola vybudovaná nová cesta a tým stará cesta zanikla. S ňou zanikla aj mýtnica. Objekt bývalej mýtnej stanice je od prestavby v 50. rokoch minulého storočia využívaný na kultúrne účely, konajú sa v ňom kultúrne a spoločenské podujatia. Objekt je národnou kultúrnou pamiatkou na území ochranného pásma kaštieľu vo Svätom Antone. Budova je zapísaná v Registri národných kultúrnych pamiatok Pamiatkového úradu Slovenskej republiky pod číslom ÚZPF 11807/0. Mýtna stanica je súčasťou historickej zástavby obce, ktorú tvorí rímsko-katolícky kostol svoj. Trojice a zvonica, kaplnka sv. Jána Nepomuckého, koháry-cobourgovský kaštieľ a murované viacpriestorové domy.

 

Rodný dom ThDr. Mons. Michala Buzalku

18. septembra 1885 sa vo Svätom Antone narodil významný katolícky kňaz a teológ ThDr. Mons. Michal Buzalka. V rokoch 1908 až 1912 pôsobil ako kňaz v pastorácii na rôznych miestach: Teplá, Banská Štiavnica, nemocnica sv. Štefana v Budapešti, Skýcov, Vajnory. V rokoch 1922 až 1924 vykonával funkciu prefekta seminára v Trnave a zároveň tu vyučoval morálnu a pastorálnu teológiu. V rokoch 1924 až 1931 bol farárom v Zavare. V roku 1931 bol vymenovaný za rektora seminára v Trnave. Po prenesení seminára do Bratislavy v roku 1936 sa po zriadení Bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského stal prvým rektorom jej kňazského seminára a to až do roku 1940. Funkciu rektora seminára zastával opäť v rokoch 19421950. 15. mája 1938 bol v Ríme vysvätený za pomocného biskupa Trnavskej apoštolskej administratúry ako titulárny biskup konenský. V rokoch 19391945 zastával funkciu predsedu Katolíckej akcie a Združenia katolíckej mládeže. V roku 1940 bol vymenovaný za vojenského vikára Slovenskej armády. V tejto funkcii zotrval až do roku 1945. V roku 1945 bol za svoje aktivity počas Slovenského štátu uväznený na 4 mesiace.

V rámci represálií KSČ voči rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku bol Michal Buzalka 12. júla 1950 vzatý do vyšetrovacej väzby, kde bol podrobený fyzickému a psychickému týraniu. 12. januára 1951 ho štátny súd v Bratislave v procese spolu s biskupimi Jánom Vojtaššákom a Pavlom Gojdičom odsúdil na doživotie. V rokoch 19511956 bol väznený vo Valdiciach, Leopoldove, Prahe- Ruzyni, Žiline, Ilave a v Prahe - Pankráci. Na základe jeho veľmi zlého zdravotného stavu, spôsobeného pobytom vo väzení, mu v roku 1956 prerušili výkon trestu. Následne bol internovaný v Domove dôchodcov v Děčíne a v Charitnom domove v Tábore, kde 7. decembra 1961 zomrel. Jeho telesné ostatky boli v roku 1964 prenesené do rodiska vo Svätom Antone, 12. februára 2003 boli prenesené do krypte katedrály sv. Martina v Bratislave.

 

František štôlňa

Vďaka bohatej baníckej minulosti sú v banskoštiavnickom regióne zachované početné technické pamiatky, ktoré sú súčasťou zápisu na listinu UNESCO. Najstaršími technickými pamiatkami sú povrchové dobývky. Vznikali na rudných žilách Špitáler, Terézia a na Hlavnej žile. O čosi neskôr vznikali štôlne, horizontálne banské diela, ktoré slúžili na dopravu rúd alebo baníkov. Osobitnú pozornosť si zasluhujú tzv. dedičné štôlne, slúžiace na odvodňovanie banských diel. Za obcou Svätý Anton sa nachádza František štôlňa.

 

Významnými pamätihodnosťami obce sú aj:

  • Bývalá tehelňa – v minulosti objekt slúžil na vypaľovanie tehál.
  • Banská budova a stupa – objekt významnej banskej stupy slúžil na drevenie rudy. Na svoju prevádzku využívala vodu z potoka Štiavnica. Pôvodne banská budova dnes slúži ak obytný dom.
  • Kríž s Ukrižovaným – miesto modlitieb obyvateľov.
  • Požiarna zbrojnica – v centre obce Svätý Anton sa nachádza budova požiarnej zbrojnice postavená začiatkom 20. storočia.
  • Katolícka fara – barokový objekt z 2. polovice 18. storočia postavený pre účely fary. V 19. storočí bol objekt upravený, na južnej strane bola dostavaná vyrezávaná drevená veranda a na severnej strane bol pristavený ozdobne vyrezávaný prístrešok.
  • Hospodársky objekt - bol súčasťou areálu kaštieľa Svätý Anton. Boli v ňom umiestnené maštale pre dobytok a byt pre ich správcu. Objekt dnes prechádza rekonštrukciou.
  • Mlyn – bývalý mlyn zásobovaný vodou zo štiavnického potoka z roku 1871 dnes slúži ako obytný dom.
  • Hostinec – barokový objekt z 2. polovice 18. storočia so zachovanou klenutou pivnicou a pôvodným interiérovým vybavením. V objekte, ktorý je zaujímavý bohato zdobeným vyrezávaným štítom nad vstupným schodiskom, sa v minulosti nachádzal hostinec a byt krčmára.
  • Studňa – kamenná studňa prekrytá typickou drevenou konštrukciou.
  • Pivovar – v súčasnosti sídlo Lesného závodu. Súčasťou pivovaru je niekoľko budov.
  • Pivnice – typické murované pivnice z kameňa vsadené do svahu a uzatvorené drevenými zvlakovými dverami.
  • Lipová alej a kolkáreň